tcholón pridrougén, tcholón pridrougena
___
Teag yz slovou ‹tcholón› (*kel-n-os) ta ‹pridrougén, pridrougen•› œd rieci ‹pridrougiti› ‘to associate (lat. assiciare)’. U rous., riecy ‹pridrougiti› ne e vidoma (u jadnie slœuniçie’smi yõ ne rieu), xotcha inchi slovianscui móuvui yõ znaiõty, por.: slvc. ‹pridružiť, pridružený› (https://slovnik.aktuality.sk/pravopis/kratky-slovnik/?q=pridružený), ceix. ‹přidružit, přidružený, přidružení› (https://slovnik.seznam.cz/preklad/cesky_anglicky/přidružit, https://slovnik.seznam.cz/preklad/cesky_anglicky/přidružený, https://slovnik.seznam.cz/preklad/cesky_anglicky/přidružení), sln. ‹pridružiti, pridruževati›, ‹pridružen› (https://fran.si/iskanje?View=1&Query=pridružiti, https://fran.si/iskanje?View=1&Query=pridruževati, https://fran.si/iskanje?View=1&Query=pridružen), sbxv. ‹pridružiti, pridružen(•)› (https://en.m.wiktionary.org/wiki/pridružiti, https://hjp.znanje.hr/index.php?show=search), bóulg. ‹pridrougiava› (https://rechnik.chitanka.info/w/придружавам). I sia riecy ocivisto xuibity u rousscie, ponevagy tó e to recein ‘droug = socius’ oge peredasty team ‘one who unites (with), joins, is/becomes ally’, a ‹pri•›, he lat. *‹ad•› (*‹ad•socio›), tout yzocrema peredasty blizycœsty (ceastcovõ, tb. ne póuno utieleigne).
U Yznadobax Sriezneüscoho e toceno slovo ‹придругъ (придрꙋгъ, придроугъ)› a iz znacomy puitagna pri znaceignie, i xotcha za pravopissiõ bóulgariçeiõ mogé bouti i *‹придрѫгъ›, œd *drong- ‘cudgel, club’, por. rous. ‹drõg› (v. SIRM II 134: ‹друга́р›, SISM V 129: *drǫgъ/*drǫga), a u tœmy, priclad u receignie yz pameatcui:
»‹Помолимъсѧ непрѣстаннѣ отъвращаѭще мысльнъꙗ и печальнъіꙗ придроугъі.›« bui moglo bouti ròzponeato (interpreted) he: »Let's pray incessantly averting mental and onerous associations ( ≈ ‘connections’).«.
Якщо це взагалі треба перекладати, а не викинути з мови.
Рупить, як же викинути це з мови. Робити вигляд, що членів--кореспондентів не існує?
До речі, "кореспондент" тут означає геть не те саме, що в контексті новин і телебачення.
»челен«
Ouge’smi pisau oge se e ’lgerousscuy tvar. U rousscie postoïty dieystvno pitomuy tvar, ouge viedomuy u drous. pameatcax he ‹чєлонъ›, cde ‹чє› e scorieye, viedie, /t͡ʃo/, i nuinie po govoriex u tvarie ‹чолонок›.
Дійсно, че- здебільше перейшло в чо-, та звідки є тоді "челенок"?
»та звідки є тоді "челенок"?«
Xeveleu pisjé oge tó e mõderno rousotvorene cerpane ‹cylén›.
Міню Вам. Десь чула "чолонкувати", та не згадаю контекст.
»Міню Вам. Десь чула "чолонкувати", та не згадаю контекст.«
Ceiny ou mene vidieste. 🤭 Ya yz yeoho coristaiõ za ‘to articulate’.
»здебільше«
Poprauno e ‹yz (c)de bœilcha›.
Ceomou?
Teag ‘yz de bœilcha’, pitimo rousscuy, u znaceignie ‘mostly, bœilcheisttiõ’, vuinice ròzvitcomy ‘cde bolye’ = ‘cde iesce bolye’ => ‘bolye nie cde = tout naibolye’, + ‘yz = of/from’: → ‘yz tacoho (tacoï cœilcosti) cyto nie cde bolye’; a tvar ‹bœilcha› e rodœu pad odininui ic ‹bolye› — ‹bolye: bœilcha, bœilchou, bœilchie, bœilcheimy/bœilchimy’, sb. ‘yz ceoho? — ‘yz bœilcha’ (of the more, of what's more): ‘yz cde bœilcha’ ≈ ‘of what else could be more = this is the most’.
>Ceiny ou mene vidieste. 🤭 Ya yz yeoho coristaiõ za ‘to articulate’.
Парамнезія 😵
>Poprauno e ‹yz (c)de bœilcha›.
Таки не розумію, чому не можна сказати "із (того) де більше (чогось)", звучить по смислу тако само як "із (того) де більша (кількість чогось)".
Чинним правописом, про всяк падок:
Тяг ‘(и)з•де•більша/більшого’, питимо руський, в значенні ‘mostly, більшістю’, виник розвитком ‘де більше (/ боле)’ = ‘де ще більше (/ боле)’ => ‘нíде більше (/ боле)= тут найбільше (/ найболе)’, + ‘(и)з = of/from’: → ‘(и)з такого (такої кількости) що нíде більше’; a твар ‹більша› є родовий пад однини к ‹боле› — ‹боле: більша, більшу, більши, більшім, більшим’, сб. ‘(и)з чого? — ‘(и)з•більша/більшого’ (of the more, of what's more): ‘(и)з•де•більша/більшого’ ≈ ‘of what else could be more = this is the most’.